For a better experience please change your browser to CHROME, FIREFOX, OPERA or Internet Explorer.
Osvedčenie vodcu námorného rekreačného plavidla – Kapitánske skúšky (Osvědčení vůdce námořního rekreačního plavidla – Kapitánské zkoušky)

Osvedčenie vodcu námorného rekreačného plavidla – Kapitánske skúšky (Osvědčení vůdce námořního rekreačního plavidla – Kapitánské zkoušky)


Skôr ako vyrazíme na more, je potrebné aby sme spĺňali všetky predpoklady a požiadavky, ktoré sú na nás kladené. Myslím tým predovšetkým potrebný doklad o našej odbornej spôsobilosti – preukaz odbornej spôsobilosti veliteľa rekreačného plavidla.

Hoci sa pokladáme za plnohodnotného jachtára, či vodného motoristu – kapitána, pojem „rekreačné plavidlo“ vychádza z terminológie zaužívanej v Európskej únii, ktorý používajú aj príslušné, s problematikou súvisiace materiály Európskej hospodárskej komisie OSN (EHK OSN).

Na vedenie rekreačného plavidla sa vyžaduje príslušný preukaz spôsobilosti. Zatiaľ čo na námorných lodiach je počet členov posádky stanovený podľa jednotlivých funkcií, pričom každý člen posádky musí mať preukaz spôsobilosti pre danú funkciu, na rekreačnom plavidle stačí, keď má príslušné osvedčenie jeho veliteľ.

Preukaz spôsobilosti veliteľa rekreačného plavidla však potrebuje obvykle iný na vnútrozemskú plavbu a iný na plavbu na mori. Je to z toho dôvodu, že plavba na mori je špecifická a väčšina predpisov sa odvíja od dohovorov IMO (Medzinárodná námorná organizácia), no a v neposlednom rade, legislatíva pre námornú a vnútrozemskú plavbu nie je totožná.

Čo sa námornej rekreačnej plavby týka, podmienky na získanie preukazu spôsobilosti vychádzajú z medzinárodných štandardov, i keď v jednotlivých krajinách sú tieto podmienky upravené vlastnými predpismi. Obvykle sa vyžaduje úspešné vykonanie teoretickej a praktickej skúšky, ďalej zdravotná spôsobilosť, predpísaná plavebná prax, a niekedy je nutné absolvovať aj povinný kurz. Náročnosť splnenia týchto základných kritérií býva niekedy rozdielna. V zásade je možné osvedčenie získať buď doma, alebo v zahraničí. Treba si uvedomiť, ak dáme prednosť druhému variantu, že zloženie skúšky v cudzom jazyku nie je jednoduché, keďže ide o veľký objem vedomostí, ale najmä pre zložitosť odbornej terminológie. Ak sme sa však už úspešne prehrýzli skúškou a máme už v rukách preukaz spôsobilosti, môže sa ukázať, že nám ho v inej krajine, ako sme ho nadobudli, nemusia uznať. Tento problém môže nastať hlavne vtedy, ak je na preukaze vyslovene uvedené, že platí len v teritoriálnych vodách krajiny v ktorej bol vydaný. Jeho uznanie v iných krajinách závisí od dohody o ich vzájomnom uznávaní.

Situácia však môže byť ešte zložitejšia, a to vtedy, keď preukaz nevydáva inštitúcia, ktorá je na to podľa zákona oprávnená. Vo väčšine krajín takéto osvedčenia vydávajú orgány štátnej správy, ale sú aj krajiny v ktorých je táto právomoc delegovaná na iné inštitúcie. Ide zväčša o krajiny s dlhou jachtárskou tradíciou. Ak však preukaz vydal iba klub, alebo organizácia na úrovni občianskeho združenia, takýto preukaz uznaný byť nemusí.

Problémy môžu nastať, ak si chceme napríklad prenajať loď. Charter-ová spoločnosť môže požadovať predloženie preukazu spôsobilosti, ktorý bol vydaný príslušnou štátnou správou. Ešte väčšie ťažkosti môžu nastať, ak sa nebodaj staneme účastníkmi plavebnej nehody. Väčšinou ide o poistnú udalosť a pri jej následnom vyšetrovaní sa bude poisťovňa zaujímať o všetky detaily, ako napríklad, či máme platný preukaz spôsobilosti pre danú oblasť plavby, a či bol vydaný oprávneným orgánom. Ak v tejto otázke dôjde k nezrovnalostiam, poisťovňa nemusí mať nárok na vyplatenie poistnej sumy a môže sa stať, že celú škodu budete znášať sami.

Ešte horšia situácia môže nastať pri nehode, pri ktorej došlo k vážnemu ublíženiu, prípadne strate ľudského života. V takomto prípade môžu byť následky naozaj veľmi nepríjemné a ďalekosiahle.

Zákony na Slovensku

Problematika námornej rekreačnej plavby a získavania odbornej spôsobilosti na vedenie rekreačných plavidiel je v našom slovenskom právnom systéme riešená v dostatočnej miere. Základnou právnou normou pre námornú plavbu je zákon č.435/2000 Z.z. o námornej plavbe, ktorý vstúpil do platnosti 1. Januára 2001. Jeho novela v podobe zákona č. 581/2003 Z.z., ktorá sa však problematiky rekreačných plavidiel týka len okrajovo, čo platí i pre zákon č. 435/2000, ktorý upravuje problematiku rekreačných plavidiel len v zásadných bodoch. Z pohľadu rekreačnej plavby je dôležitejšia vyhláška Ministerstva dopravy, pôšt a telekomunikácií SR č. 54/2002. Celú agendu týkajúcu sa preukazov spôsobilosti a registrácie, či už pre rekreačnú, ale i komerčnú plavbu vybavuje Námorný úrad SR, pôsobiaci v organizačnej štruktúre, po novom, Ministerstva dopravy, výstavby a regionálneho rozvoja SR.

Vyhláška č.54/2002 okrem iného špecifikuje jednotlivé oblasti plavby a člení odbornú spôsobilosť na tri stupne.

Stupeň A, je najvyšší a držiteľ osvedčenia tohto stupňa môže viesť rekreačné plavidlo na mori bez obmedzenia. Držiteľ preukazu spôsobilosti stupňa B, je limitovaný vzdialenosťou najviac 200Nm od pobrežia. Stupeň C je najnižší a jeho držiteľ môže viesť plavidlo do vzdialenosti najviac 12 Nm od pobrežia a môže vyplávať z prístavu len vtedy, ak sila vetra nepresiahne 4°B. Takéto obmedzenie vychádza z predpokladu, že moreplavec s týmto najnižším stupňom ešte nemá dostatok skúseností s plavbou v silnejšom vetre, ktorý nielenže sťažuje manévrovanie, ale má za následok i výrazné zhoršenie plavebných podmienok.

Vyhláška podrobne špecifikuje požiadavky na vydanie preukazu spôsobilosti. Požiadavky sú stanovené pre rôzne stupne, pričom hlavným kritériom sú skúsenosti podložené plavebnou praxou a teoretické vedomosti preukázané pri skúške. Samozrejmosťou je zdravotná spôsobilosť a od žiadateľa sa vyžaduje i osvedčenie rádiotelefonistu pre daný stupeň. Pri najnižšom stupni C, sa vyžaduje i praktická skúška.

Plavebnú prax možno preukázať predložením rôznych dokumentov, ako je napríklad jachtárska knižka, potvrdený zoznam členov posádky – tzv. „crew list“, lodný denník, prehľad plavebnej praxe, či iný hodnoverný doklad.

Teoretická skúška pozostáva z rozsahu znalostí, ktoré sú diferencované pre jednotlivé stupne a podrobne špecifikované pre každý predmet. V dnešnej dobe moderných technológii, technický pokrok ovplyvňuje i námornú plavbu, avšak nemôže plnohodnotne nahradiť človeka, jeho vedomosti a skúsenosti. Je preto nevyhnutné naberať skúsenosti a naučiť sa riadiť plavidlo za každých podmienok. Oboznámiť sa z jeho plavebnými, morechodnými a manévrovacími vlastnosťami a to v rôznych situáciách. I keď dnes už bežne používame navigačné systémy GPS, predsa však musíme poznať i klasickú navigáciu, aby sme si vedeli poradiť, keď technika vypovie službu.

Pri stupni C, je navyše povinný i tzv. kvalifikačný kurz, ktorý organizuje školiace stredisko – právnická osoba, ktorá je týmto poverená Námorným úradom. Začiatočník má tak šancu naučiť sa základy podľa jednotnej metodiky a v rozsahu, aký vyžadujú predpisy. Treba si však uvedomiť, že časovo obmedzený rozsah kurzu nestačí na to, aby sme sa naučili všetko, čo sa bude na skúške vyžadovať. Ide skutočne len o najzákladnejšie veci, ktoré si treba rozšíriť ďalším samostatným štúdiom. Pri vyšších stupňoch, t.j. B, A, už kvalifikačný kurz nie je povinný, predpokladá sa totiž, že uchádzač už základné teoretické a praktické vedomosti a zručnosti má, čo mu umožní naštudovať si ďalšiu teóriu i samostatne. Vyššie stupne je možné získať za predpokladu, že máme stupeň nižší. Podmienkou je taktiež požadovaná plavebná prax, zloženie teoretickej skúšky, ako i doloženie osvedčenia rádiotelefonistu.

Praktická skúška sa vykonáva spravidla na mori pod vedením inštruktora povereného ministerstvom. Jednotlivé školiace strediská zvyknú svojim frekventantom takúto praktickú skúšku s príslušným menovaným inštruktorom zabezpečiť.

Osvedčenie rádiotelefonistu, je osvedčenie, ktoré vydáva Úrad pre reguláciu elektronických komunikácií a poštových služieb Jeho získanie je jednou zo základných podmienok na vydanie preukazu odbornej spôsobilosti veliteľa námorného rekreačného plavidla, no okrem toho je vyžadované aj jednotlivými charter-ovými spoločnosťami, ktoré prenajímajú lode. Jednotlivé školiace strediská i v tomto prípade zvyknú svojim frekventantom potrebný kurz na získanie tohto osvedčenia zabezpečiť.

Skúška bez kurzu. Zdá sa vám to príliš zložité, dali by ste radšej prednosť jednoduchšej skúške, bez kurzu? Áno aj to je možné, pravda, okrem základného stupňa C, pri ktorom je kurz povinný. Treba si však uvedomiť, že na lodi zodpovedáme nielen za seba a plavidlo, ale i za všetkých na palube. Pokiaľ to nie je za pekného počasia až také zložité, na rozbúrenom mori už môže ísť o život. Najmä preto by sme mali mať záujem naučiť sa čo najviac.

Pokiaľ ide o náš slovenský systém získavania odbornej spôsobilosti, možno konštatovať, že je na štandardnej úrovni a v niektorých smeroch sú požiadavky ešte vyššie ako v iných krajinách. Takto vydané preukazy spôsobilosti sú všeobecne akceptované a uznávané.

Pokiaľ sa vám zdá niečo nejasné kontaktuje prosím firmu NautiTech, s.r.o., ktorá je jedným z poverených školiacich stredísk, prípadne navštívte ich webovú stránku www.nautitech.sk

Vrch